Environmentálni aktivisti odsúdili nomináciu SAE sultána Ahmeda al-Jabera, generálneho riaditeľa ropnej spoločnosti, aby viedol rokovania OSN o klíme na konci roka. Zatiaľ čo al-Jaber je ostrieľaný diplomat a tiež vedie firmu na výrobu obnoviteľnej energie, environmentálne výsledky ropného priemyslu znamenajú, že skepticizmus voči jeho úlohe je pochopiteľný.
Uprostred celosvetového celosvetového aktivizmu ku Dňu zeme a lámania si rúk o pomalom pokroku smerom k čistým nulovým cieľom emisií uhlíka, ktoré sú znepokojivo mimo dosahu, sa pozornosť obracia na klimatický samit COP28 na konci roka – a nepravdepodobné úloha Spojených arabských emirátov ako hostiteľa, ako aj nominácia sultána Ahmeda al-Jabera za prezidenta konferencie. Ako ministra kabinetu, ostrieľaného diplomata a dôverníka prezidenta Spojených arabských emirátov, šejka Mohammeda bin Zaveda al-Nahyana, al-Jabera privítali mnohí. Bývalý britský premiér Tony Blair uviedol, že má „postavenie aj schopnosť ponúknuť prelomové vedenie na COP28“. Špeciálny vyslanec USA pre klímu John Kerry ho označil za „skvelú voľbu“. Ako šéfa Abu Dhabi National Oil Company (Adnoc), jedného z najväčších svetových producentov ropy, však ekológovia jeho vymenovanie vnímajú ako „úchvatný konflikt záujmov“. To, že al-Jaber je aj predsedom spoločnosti Masdar v oblasti obnoviteľnej energie, ktorá investuje najmä do solárnej a veternej energie v 40 krajinách, poskytuje len malý komfort. Zatiaľ čo Masdar hovorí, že do roku 2030 plánuje investovať 30 miliárd USD do obnoviteľných zdrojov, predstavenstvo spoločnosti Adnoc schválilo päťročný plán vo výške 150 miliárd USD, ktorý zahŕňa zvýšenie výrobnej kapacity spoločnosti na 5 miliónov barelov denne do roku 2027. V rámci plánu bude Adnoc presadzovať aj nízkouhlíkové riešenia ako súčasť cieľa dosiahnuť čisté nulové emisie do roku 2050. Webová stránka spoločnosti však jasne hovorí, že má „mandát sústrediť sa na skúmanie nerozvinutého potenciálu ropy a zemného plynu v Spojených arabských emirátoch“. V minuloročnom prejave al-Jaber varoval pred pokusmi o príliš rýchly prechod od fosílnych palív. Zdôraznil potrebu „maximálnej energie, minimálnych emisií“ a povedal, že „svet potrebuje všetky energetické riešenia, ktoré môže dostať“.
(Príbeh Davida Dodwella)