Správa ukazuje, že Európania, najmä na juhu kontinentu, sú v letných mesiacoch vystavení väčšiemu tepelnému stresu, keďže klimatické zmeny spôsobujú dlhšie obdobia extrémneho počasia.
BERLÍN – Európania, najmä na juhu kontinentu, sú počas letných mesiacov vystavení väčšiemu tepelnému stresu, keďže klimatické zmeny spôsobujú dlhšie obdobia extrémneho počasia, ukazuje štúdia zverejnená vo štvrtok. Európska komisia Copernicus Climate Change Service uviedla, že porovnania údajov za posledné desaťročia ukázali, že rekordné horúčavy v minulom roku viedli k nebezpečným podmienkam pre ľudské zdravie. „Južná Európa zažila rekordný počet dní s „veľmi silným tepelným stresom“, ktorý bol definovaný ako teploty od 38 do 46 stupňov Celzia (100 až 115 stupňov Fahrenheita). Počet letných dní so „silným“ (32 až 38 °C) alebo „veľmi silným“ tepelným stresom na celom kontinente rastie, zatiaľ čo v južnej Európe je to aj prípad dní „extrémneho tepelného stresu“ nad 46 °C, povedal Copernicus. „Je tu tiež klesajúci trend v počte dní bez ‚bez tepelného stresu‘,“ dodal. Tepelný stres je čoraz viac považovaný za významný problém na celom svete, pretože planéta sa otepľuje v dôsledku zmeny klímy spôsobenej človekom. Odborníci tvrdia, že môže spôsobiť celý rad zdravotných problémov vrátane vyrážok, dehydratácie a úpalu. Varovanie bolo súčasťou Výročnej správy o Európskom stave Podnebia Programu Copernicus, ktorá potvrdila, že kontinent zažil druhý najteplejší rok v histórii v roku 2022. Minulé leto bolo najteplejšie v celej Európe s teplotou 1,4 Celzia (2,5 Fahrenheita) nad referenčným obdobím rokov 1991-2020. Oblasť Svalbard v Arktíde dokonca zaznamenala letné teploty, ktoré boli o 2,5 Celzia (4,5 Fahrenheita) vyššie ako priemer. Vysoké teploty a nízke zrážky tiež viedli k rozsiahlemu suchu, zatiaľ čo letné požiare spôsobili najvyššie emisie uhlíka za posledných 15 rokov, uviedol Copernicus. To viedlo k rekordnému topeniu alpských ľadovcov, pričom zmizlo viac ako päť kilometrov kubických ľadu. ( Associated Press)