Čo by mohlo priniesť rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora o klíme

V roku 2011 sa Marshallove ostrovy a Palau pokúsili predložiť Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu žalobu týkajúcu sa klímy. Nepodarilo sa im získať dostatočnú podporu. Prečo je to dôležité: V stredu Valné zhromaždenie OSN urobilo mimoriadny krok a konsenzom prijalo rezolúciu, ktorá by to umožnila. Súdny dvor žiada o vydanie poradného stanoviska, v ktorom by sa stanovilo, aké sú povinnosti krajín chrániť klímu, aby sa zabezpečili ľudské práva. Celkový obraz: Kľúčom k pochopeniu toho, prečo táto rezolúcia uspela tam, kde predchádzajúca zlyhala, a k pochopeniu možných dôsledkov rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v tejto otázke, sú trendy v oblasti klímy a emisií, ktoré nastali od tohto predchádzajúceho úsilia. Tentoraz sa za toto úsilie postavila Vanuatu – ďalší tichomorský ostrovný štát, ktorý je zraniteľný z hľadiska klímy. Od roku 2011 svet sužujú extrémne výkyvy počasia a klimatické štúdie, ktoré čoraz dôraznejšie varujú, že ak sa rýchlo a prudko neznížia emisie skleníkových plynov, podmienky sa ešte zhoršia. Najnovšie varovanie Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy prišlo len minulý týždeň. Hoci sa krajiny v roku 2015 spojili a prijali Parížsku dohodu, emisie stále rastú. Hrozí, že svet prelomí ochranné zábrany, ktoré stanovil. Medzi riadkami: Dôsledky pravdepodobného poradného stanoviska Medzinárodného súdneho dvora sú potenciálne rozsiahle a ťažko predvídateľné, ale značne sa líšia v závislosti od krajiny a miesta konania, uvádzajú odborníci pre Axios. Michael Gerrard, profesor klimatického práva na Kolumbijskej univerzite, ktorý radil zástancom návrhu Medzinárodného súdneho dvora z roku 2011, povedal, že najväčšie dôsledky sa neprejavia priamo na súdoch v USA. Iné krajiny by mohli zaznamenať bezprostrednejšie dôsledky. Napríklad holandský najvyšší súd vydal v roku 2019 rozhodnutie, v ktorom od vlády požaduje, aby prijala prísnejšie emisné ciele, čiastočne na základe ochrany ľudských práv.