Globálne otepľovanie dosiahne v blízkej budúcnosti 1,5 °C, uvádza OSN

O najnovšej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, ktorá bola schválená v pondelok po týždňovom schvaľovacom zasadnutí vo Švajčiarsku, sa v médiách veľa píše. Podľa Financial Times sa v správe uvádza, že oteplenie o 1,5 °C nad predindustriálnu teplotu je „viac pravdepodobné ako nepravdepodobné“. Správa pokračuje: V predchádzajúcich správach IPCC sa uvádza: „Emisie uhlíka minulý rok naďalej neúnavne rástli, ale aby mal svet nádej na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C, musia do roku 2030 klesnúť takmer o polovicu.“ V novej správe sa toto zistenie opakuje a, ako poznamenáva FT, pridáva sa nová tabuľka, v ktorej sa uvádza zníženie emisií potrebné do roku 2035, 2040 a 2045, ako aj do roku 2050. (Cieľom je poskytnúť informácie pre ďalšie kolá klimatických záväzkov pre OSN, ktoré sa budú týkať obdobia do roku 2035). Samostatne BBC News uvádza, že „predpokladané emisie CO2 z existujúcej infraštruktúry fosílnych palív, ako sú ropné vrty a plynovody, by prekonali zostávajúci uhlíkový rozpočet“. Denník Independent medzitým píše, že „je potrebné drastické a hlboké zníženie emisií skleníkových plynov, aby sa priemerná globálna teplota udržala pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou“. Na titulnej strane denníka The Guardian sa o správe píše: „IPCC zistil, že viac ako 3 miliardy ľudí už žijú v oblastiach, ktoré sú „veľmi zraniteľné“ voči klimatickým zmenám, a polovica svetovej populácie v súčasnosti pociťuje vážny nedostatok vody aspoň počas časti roka. Správa varuje, že v mnohých oblastiach sa už dostávame na hranicu možností, ako sa prispôsobiť takýmto závažným zmenám, a extrémy počasia „čoraz viac spôsobujú vysídľovanie“ ľudí v Afrike, Ázii, Severnej, Strednej a Južnej Amerike a v južnom Tichomorí.“ Správa „je zarážajúca tým, koľko odkazov obsahuje na straty a škody, ktoré už utrpeli komunity na celom svete“, píše New York Times. Climate Home News dodáva: „Vedci tvrdia, že na dosiahnutie klimatických cieľov a ochranu komunít neúmerne postihnutých globálnym otepľovaním je potrebné „mnohonásobne“ zvýšiť financovanie.“ Denník Wall Street Journal píše: „Štáty sveta musia do roku 2035 spoločne znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %, aby obmedzili otepľovanie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.“ Denník The Times dodáva: „V správe IPCC sa uvádza, že úloha ľudstva je „jednoznačná“ a spôsobila globálne oteplenie o 1,1 °C od priemyselnej revolúcie.“ Guardian medzitým cituje predsedu IPCC Hoesunga Leeho: „Riešenie zmeny klímy je ťažkou, komplexnou a trvalou výzvou pre celé generácie. My, vedecká komunita, uvádzame fakty skľučujúcej reality, ale poukazujeme aj na vyhliadky nádeje prostredníctvom zosúladenej, skutočnej a globálnej transformačnej zmeny.“

Denník The Independent uvádza, že nová súhrnná správa „zhrňuje šesť predchádzajúcich správ IPCC uverejnených od roku 2018, v ktorých boli zhromaždené a analyzované tisíce vedeckých prác“. Správu označuje za „najjasnejšie a najaktuálnejšie hodnotenie klimatickej krízy“. Dokument tiež cituje generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý vystúpil na tlačovej konferencii pri príležitosti uvedenia správy: „Dnešná správa IPCC je návodom, ako zneškodniť klimatickú časovanú bombu. Je to návod na prežitie pre ľudstvo.“ Associated Press tiež cituje Guterresa: „Ľudstvo je na tenkom ľade – a ten ľad sa rýchlo topí… Náš svet potrebuje klimatické opatrenia na všetkých frontoch – všetko, všade a naraz.“ Podľa Climate Home News Guterres „spúšťa „program urýchlenia pre všetky strany“, ktorý „sa začína tým, že strany okamžite stlačia tlačidlo na zrýchlenie svojich termínov čistej nulovej spotreby, aby do roku 2050 dosiahli globálnu čistú nulovú spotrebu“. Politico dodáva, že Guterres chce, aby sa rozvinuté krajiny zaviazali k nulovým čistým emisiám do roku 2040 a rozvíjajúce sa krajiny do roku 2050. (Vyskytli sa nejasnosti, či Guterres mal na mysli čisté nulové emisie CO2 alebo čisté nulové emisie skleníkových plynov. V správe IPCC sa uvádza: „Cesty, ktoré obmedzujú otepľovanie na 1,5 °C bez prekročenia alebo s obmedzeným prekročením, dosiahnu začiatkom roka 2050 čisté nulové emisie CO2, po ktorých budú nasledovať čisté záporné emisie CO2. Tie cesty, ktoré dosiahnu čisté nulové emisie skleníkových plynov, tak urobia okolo roku 2070.“) Politico dodáva, že Gurerres požiadal krajiny skupiny rozvinutých krajín OECD, aby sa zaviazali k postupnému ukončeniu využívania uhlia do roku 2030, pričom ostatné krajiny by ich mali nasledovať do roku 2040. Denník The Times o tom píše na titulnej strane pod titulkom „OSN bije na poplach v súvislosti s cieľmi čistých nulových emisií“. Denník The Daily Telegraph píše: „Spojené kráľovstvo, podobne ako väčšina ostatných rozvinutých krajín, si stanovilo cieľ dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050 a jeho poradcovia pre zmenu klímy uviedli, že dosiahnutie tohto cieľa rýchlejšie bude „náročné na realizovateľnosť“. (Cieľ Spojeného kráľovstva je nulový pre všetky skleníkové plyny do roku 2050. „Vyvážená cesta“ k tomuto cieľu, ktorú stanovili jej oficiálni poradcovia pre klímu, dosiahne nulové čisté emisie CO2 okolo roku 2043). Denník Independent uvádza, že odchádzajúca škótska prvá ministerka Nicola Sturgeonová povedala: „Musíme to začať brať oveľa vážnejšie, inak nám to budúce generácie nikdy neodpustia, a to právom.“ A denník Times of India cituje In.

Camilla Hodgson and Attracta Mooney, Financial Times, Carbon Brief