Európska komisia včera predstavila svoj zákon o čistom nulovom priemysle, ktorý Politico opisuje ako „dlho očakávaný návrh zameraný na podporu ekologického priemyslu v Európe“. Vysvetľuje: „Cieľom navrhovaného nariadenia je zabezpečiť, aby sa do roku 2030 aspoň 40 % dopytu po čistých technológiách v bloku vyrábalo na domácom trhu. V návrhu sa stanovujú ciele pre technológie, ktoré sa považujú za nevyhnutné na dekarbonizáciu hospodárstva bloku, čo má zabrániť tomu, aby EÚ prehlbovala svoju závislosť od tretích krajín, ako je Čína.“ Novinárom to včera povedal podpredseda Komisie Frans Timmermans: „Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako plánujeme v roku 2050, a ak chcete využiť všetky príležitosti, ktoré nám táto priemyselná revolúcia prináša, a odvrátiť výzvy… budeme potrebovať masívne rozšírenie výroby čistých technológií.“ Rokovania „išli až na doraz“, píše Politico, keďže „komisári sa snažili vyriešiť spor o to, či zahrnúť jadrovú energiu“. Pokračuje: „Konečný text je nejednoznačný. Jadrová energia nie je zahrnutá do zoznamu ‚strategických technológií s nulovou čistou hodnotou’…, ktoré môžu využívať rýchlejšie udeľovanie povolení a ľahší prístup k financovaniu. Na inom mieste v texte však formálna definícia technológií s nulovou čistou spotrebou zahŕňa „pokročilé technológie na výrobu energie z jadrových procesov s minimálnym odpadom z palivového cyklu“ a „malé modulárne reaktory“. Agentúra Reuters informuje o tom, že včera sedem štátov EÚ – vrátane Nemecka, Španielska a Dánska – „posilnilo svoj odpor voči snahám Francúzska započítať jadrovú energiu do cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“.
V samostatnom článku Politico sa venuje „piatim veciam, ktoré treba vedieť“ o zákone o čistom nulovom priemysle a zákone o kritických surovinách, ktorého cieľom je „posilniť zásobovanie bloku“. Uvádza sa v ňom, že v rámci zákona o nulovom priemysle „projekty, ktoré získajú osobitný štatút ‚strategického projektu‘ a majú ročný výkon viac ako 1 gigawatt, budú mať skrátené lehoty na vydanie povolenia na jeden rok; projekty pod touto úrovňou budú mať zelenú do deviatich mesiacov“. Financial Times však uvádza, že vedúci predstavitelia odvetvia varovali, že nové plány zlyhajú, ak nebudú podporené väčším objemom peňazí. Článok napríklad cituje Gilesa Dicksona, výkonného riaditeľa WindEurope, ktorý hovorí: „Dnes jednoducho nemáme dostatok tovární a infraštruktúry na to, aby sme postavili všetku veternú energiu, ktorú Európa chce.“ V inom článku Politico komentuje „bruselský boj proti reformám [prezidenta USA] Bidena“. Píše sa v ňom: „Bruselskí úradníci sú čoraz podráždenejší z toho, že podniky požadujú viac štátnych peňazí a hrozia, že ak ich nedostanú, odídu z Európy a presťahujú sa do Ameriky.“ Agentúra Reuters v „informačnom súbore“ o návrhoch Komisie uvádza, že obsahujú aj „plány na podporu výroby čistého vodíka pomocou dotačného systému financovaného EÚ“.
Politico medzitým uvádza, že „Európskemu parlamentu sa nepáči podoba navrhovanej zákulisnej dohody Nemecka s Bruselom na záchranu spaľovacieho motora“. Politico s odvolaním sa na dvoch predstaviteľov Parlamentu uvádza, že Roberta Metsola, predsedníčka Parlamentu, napíše v liste hlavným mestám EÚ, aby „rešpektovali“ dohodu, ktorá bola dohodnutá minulý rok a ktorá má do roku 2035 účinne zakázať predaj nových znečisťujúcich osobných automobilov a dodávok. Ako sa uvádza v článku, intervencia bola dohodnutá včera v reakcii na to, že Nemecko – spolu s Talianskom, Poľskom, Bulharskom a Českou republikou – sa vyhrážalo, že „dohodu pokazí“, keď bude trvať na tom, aby sa po roku 2035 povolilo používanie vozidiel poháňaných len syntetickými palivami vyrobenými zo zachyteného CO2 a vodíka. (Viac informácií nájdete vo včerajšom Daily Briefing.) Manévre Nemecka predstavujú riziko širšej „nákazy“ klimatickými zákonmi, povedal jeden z diplomatov EÚ pre Financial Times, pričom menšie krajiny budú nasledovať Berlín a „[znížia] ambície v iných veciach“.
Agentúra Reuters napokon uvádza, že krajiny Európskej únie sa včera dohodli, že „sa pokúsia znížiť počet poľnohospodárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú navrhované pravidlá na zníženie znečistenia a emisií skleníkových plynov z hospodárskych zvierat“. Stalo sa tak „napriek kritike zo strany niektorých členských štátov“ – vrátane Bulharska, Nemecka, Talianska a Poľska, píše spravodajský portál.
Federica Di Sario, Politico, „Carbon Brief“