Ako veľkou klimatickou zradou je projekt Willow Oil?

Schválenie plánu spoločnosti ConocoPhillips v hodnote 8 miliárd dolárov na ťažbu 600 miliónov barelov ropy z federálnych pozemkov na Aljaške prezidentom USA Joeom Bidenom „dopadlo súčasne s hrmotom zrady a atmosférou nevyhnutnosti“, hovorí David Wallace-Wells. Wallace-Wells vo svojom bulletine v New York Times píše: „V predvolebnej kampani Biden sľuboval ‚už žiadne vŕtanie na federálnych pozemkoch, bodka‘. Bodka, bodka, bodka“. Ale napriek všetkým rečiam o rozmachu obnoviteľných zdrojov energie a ekologickom prechode a všetkým peniazom, ktoré do nich prúdia, sa aspoň v USA vyvinulo len málo spoločného úsilia, aby sa skutočne znížilo naše rozhadzovačné využívanie toho, čo v skutočnosti otravuje klímu: fosílnych palív.“ Pýta sa, „aká veľká uhlíková bomba“ je projekt Willow, a poznamenáva: „Úprimná odpoveď je, že nie je nulová, ale sama o sebe nie je katastrofálne veľká. Ak sa projekt zrealizuje a bude produkovať ropu, ako sa predpokladá, očakáva sa, že každý rok vyprodukuje 9,2 milióna metrických ton CO2 navyše – čo je približne ekvivalent dvoch nových uhoľných elektrární pridaných do nášho vozového parku alebo 2 miliónov benzínových áut pridaných na cesty. To je zlé – akékoľvek množstvo dodatočného uhlíka sľubuje, že svet sa ešte viac dostane mimo teplotnej obálky, ktorá doteraz ohraničovala a pomáhala kultivovať celú históriu ľudskej civilizácie… A pritom 9 miliónov metrických ton predstavuje len asi dve desatiny 1 % súčasných amerických emisií.“ Ale, pokračuje, „rovnaká logika by sa dala použiť na ospravedlnenie akéhokoľvek konkrétneho projektu využívania fosílnych palív“. Taká je „povaha problému, ktorým je presiaknutý takmer každý aspekt priemyselnej a postindustriálnej civilizácie: Zdá sa, že rozsah výzvy zároveň nabáda k naliehavosti a odporúča istý druh ľahostajnosti“. V závere uvádza: „Niekde sa musí urobiť hranica a Bidenova administratíva ju stále len prekračuje.“

David Wallace-Wells, The New York Times, Carbon Brief