Európska komisia dnes neskôr „predstaví hlavné body svojej stratégie, ktorá má zabezpečiť, aby jej priemysel mohol konkurovať USA a Číne pri výrobe produktov čistých technológií a získavaní surovín potrebných na ekologický prechod“, uvádza agentúra Reuters. Uvádza sa v nej, že Komisia zverejní návrhy zákona o čistom nulovom priemysle a zákona o kritických materiáloch ako súčasť svojho „priemyselného plánu zelenej dohody“. Spravodajský portál vysvetľuje: „EÚ si stanoví cieľ vyrábať do roku 2030 aspoň 40 % produktov čistých technológií, ktoré potrebuje, čiastočne zefektívnením udeľovania povolení pre zelené projekty a podporou investícií. Komisia navrhne jednoduchšie schémy štátnej pomoci, ktoré umožnia dotácie na podporu zelených technológií s možnosťou poskytovania daňových úľav a využívania existujúcich fondov EÚ.“ Dnešné návrhy približuje aj denník Financial Times: „Brusel zavedie obmedzenia na dovoz čínskych zelených technológií, zníži počet uchádzačov o verejné zákazky a sťaží kupujúcim prístup k dotáciám.“ Dodáva: „Podľa ľudí oboznámených so situáciou sa riaditeľstvo Komisie pre obchod obáva, že navrhované zmeny v súbore pravidiel verejného obstarávania by mohli porušovať medzinárodné pravidlá.“ Agentúra Bloomberg uvádza, že EÚ je „pripravená uplatniť svoje nároky v pretekoch v oblasti čistých technológií, pričom sa snaží odolať USA“. V článku sa uvádza: „Návrhy, ktoré boli predložené ako reakcia na obavy, že kľúčové odvetvia pre prechod na nové technológie môžu po prijatí prelomového balíka dotácií utiecť z Európy do USA, vyvolali obavy zo zbrojných pretekov v oblasti čistých technológií. Bruselský think tank Bruegel vo svojej nedávnej správe označil plánovanú reakciu bloku za „bezostyšne protekcionistickú“. Dodáva sa v nej: „Plány ešte musí schváliť parlament a členské štáty a pred ich realizáciou by sa mohli zmeniť a doplniť.“ Výstup vysvetľuje, že plány budú zahŕňať osem „strategických čistých nulových“ technológií, od solárnej a veternej energie až po akumulátory, tepelné čerpadlá, elektrolyzéry a zachytávanie a ukladanie uhlíka, ale nie jadrovú energiu. Politico informuje o obavách niektorých „bruselských veľkostatkárov“, že EÚ sa chystá „opustiť svoje presvedčenie o voľnom trhu, aby mohla súťažiť s Čínou a USA v pretekoch v zbrojení v oblasti čistej energie“. V ďalšom článku Politico sa píše o dnešných návrhoch týkajúcich sa kritických nerastných surovín: „Ochrancovia prírody sú vystrašení plánmi Bruselu na zvýšenie ťažby kritických surovín, ale obhajcovia tvrdia, že je to potrebné na dosiahnutie ekologických cieľov bloku.“
Agentúra Reuters medzitým informuje o prebiehajúcich reakciách na návrhy Komisie týkajúce sa reformy trhu s elektrickou energiou, ktoré boli zverejnené v utorok: „Plány Európskej komisie na reorganizáciu trhu s elektrinou v bloku priniesli niektorým úľavu, zatiaľ čo sklamali krajiny, ktoré viedli kampaň za rozsiahlejšie reformy, ktoré sú podľa nich potrebné na ochranu pred nestálymi cenami fosílnych palív. Nejednoznačná reakcia krajín pripravuje pôdu pre zložité diskusie medzi 27 krajinami EÚ, ktoré musia rokovať a schváliť konečné reformy s [Európskym] parlamentom.“ V ďalších správach o EÚ Politico uvádza, že Nemecko „sa pokúsilo zmierniť rastúci konflikt s EÚ tým, že v liste zaslanom v stredu Európskej komisii navrhlo zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa ekologickej dopravy, podľa úradníka, ktorý list videl“. Vysvetľuje to: „Zámerom je vytvoriť medzeru pre pokračovanie predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035 napriek plánom EÚ na zákaz od tohto roku.“ Navrhovaná medzera by sa vzťahovala na spaľovacie motory „poháňané len elektronickými palivami – syntetickými alternatívami fosílnych palív vyrobenými z vodíka a CO2“, uvádza sa v materiáli. Ďalší článok Politico má titulok: „Lobistické úsilie o záchranu fosílnych kotlov v EÚ“.
Philip Blenkinsop, Reuters „Carbon Brief“