Zelenú transformáciu aktuálne riešia všetky veľké firemné subjekty na trhu. Ako zmysluplne investovať do dekarbonizácie a zachovať si pri tom konkurencieschopnosť, sú otázky, ktoré rieši väčšina významných priemyselných firiem v celej Európe. Dekarbonizáciu, resp. znižovanie uhlíkovej stopy, však riešia nielen klienti, ale aj banky. V prípade bankového sektora je úsilie dokonca komplikovanejšie, keďže uhlíková stopa bánk je tvorená predovšetkým nepriamo, úvermi poskytovanými klientom bánk.  (Tento článok je PRestige, komerčný obsah vytvorený v spolupráci klienta s tímom Forbes BRANDlab,)

V dnešnej dobe, keď sa klimatické zmeny stávajú čoraz väčším problémom, je dôležité si uvedomiť svoju uhlíkovú stopu a podniknúť kroky na jej zníženie. Uhlíková stopa je celkové množstvo skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého (CO₂), ktoré priamo alebo nepriamo vypúšťame do atmosféry počas jedného roka. Pre priemerného jednotlivca sa táto hodnota môže pohybovať okolo 8 ton CO₂ ročne, ale existuje mnoho spôsobov, ako túto hodnotu znížiť.

Hlavné zložky uhlíkovej stopy

1. Doprava (25-30%)

– Automobilová doprava je jedným z najväčších prispievateľov k uhlíkovej stope jednotlivca. Priemerné auto emituje približne 2,3 kg CO₂ na liter benzínu.

2. Vykurovanie a elektrina (30-35%)

– Spotreba energie na vykurovanie domácnosti a elektrinu značne ovplyvňuje uhlíkovú stopu. Používanie fosílnych palív na výrobu tepla a elektriny zvyšuje emisie CO₂.

3. Strava (20-25%)

– Výroba potravín, najmä mäsa a mliečnych výrobkov, prispieva k vysokým emisiám skleníkových plynov. Napríklad výroba hovädzieho mäsa produkuje približne 27 kg CO₂ na kilogram.

4. Spotreba a odpad (15-20%)

– Nákup tovarov, ich výroba a nakoniec ich likvidácia majú významný vplyv na uhlíkovú stopu. Elektronický odpad a plastové výrobky sú hlavnými problémami.

Možnosti zníženia uhlíkovej stopy

1. Zmena dopravných návykov

– Zníženie používania auta: Prechod na verejnú dopravu, bicykel alebo chôdzu môže výrazne znížiť emisie. Napríklad, ak človek zníži cestovanie autom o 3 000 km ročne, môže ušetriť približne 600 kg CO₂.

– Elektromobily: Prechod na elektrické vozidlá, najmä ak sú nabíjané z obnoviteľných zdrojov energie, môže znížiť emisie až o 50%.

2. Energetická efektívnosť v domácnosti

– Izolácia a úsporné spotrebiče: Investície do lepšej izolácie domu a výmena starých spotrebičov za energeticky úsporné modely môžu znížiť spotrebu energie až o 30%.

– Obnoviteľné zdroje energie: Inštalácia solárnych panelov môže znížiť spotrebu elektriny z fosílnych zdrojov, čo môže ušetriť približne 1 500 kg CO₂ ročne.

3. Udržateľná strava

– Zníženie konzumácie mäsa: Prechod na vegetariánsku alebo vegánsku stravu môže znížiť uhlíkovú stopu na jedného jedinca o 1 až 2 tony CO₂ ročne.

– Kúpovanie lokálnych a sezónnych produktov: Pomáha znižovať emisie spojené s prepravou potravín.

4. Minimalizácia odpadu

– Recyklácia a opätovné použitie: Triedenie odpadu a využívanie recyklovaných materiálov môže znížiť emisie spojené s výrobou nových produktov o 500 až 1 000 kg CO₂ ročne.

– Redukcia jednorazových plastov: Používanie opakovateľných obalov a výrobkov môže výrazne znížiť produkciu plastového odpadu a jeho environmentálny dopad.

Záver

Zníženie uhlíkovej stopy jednotlivca je dôležitým krokom k ochrane našej planéty pred negatívnymi dôsledkami klimatických zmien. Každý malý krok, ako napríklad zmena dopravných návykov, zlepšenie energetickej efektívnosti v domácnosti, udržateľnejšia strava alebo minimalizácia odpadu, môže mať výrazný vplyv na celkovú uhlíkovú stopu. Spoločne môžeme prispieť k vytvoreniu udržateľnejšej budúcnosti pre nás všetkých. Co2AI

Hodnotenie klimatických rizík je kľúčové pri kvantifikácii a informovaní o rizikách jasným a stručným spôsobom. Vzhľadom na rýchlo prebiehajúce klimatické zmeny rastie potreba komplexnejšej integrácie a efektívnejšieho prehľadu dostupných a relevantných údajov, ktoré sú súčasťou týchto hodnotení, najmä o časovej a priestorovej dynamike rizika. V tomto dokumente popisujeme výhody, výzvy a príležitosti na zvýšenie dostupnosti časových a priestorových údajov potrebných na podporu hodnotenia klimatických rizík prostredníctvom vývoja atlasu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), integrovaného v rámci pracovných skupín IPCC. Navrhujeme, aby použitie rámca klimatických rizík na organizáciu tohto Atlasu viedlo k praktickejšiemu zdroju na pochopenie a informovanie hodnotení rizík, ktoré vykonáva IPCC, a tiež k tomu, aby boli metodiky a výsledky prístupnejšie širšiemu publiku. (Andrés Alegría, Elvira Poloczanska, Hans Poertne, viac na nature.com)

Miestne samosprávy, tvorcovia politík, odborníci a zainteresované strany sa minulý mesiac zišli v Barcelone, aby demonštrovali udržateľné riešenia problémov energetickej chudoby. Na medzinárodnej výročnej konferencii EPAH 2024 bolo predstavených niekoľko projektov LIFE. Na celej severnej pologuli sú noci čoraz tmavšie, chladnejšie a dlhšie – a milióny ľudí čelia výzve vykurovania svojich domovov. Takmer 500 odborníkov na energetickú chudobu sa osobne a virtuálne zhromaždilo na medzinárodnej výročnej konferencii EPAH 2024 aby preskúmali spôsoby, ako udržať teplo. Skúmame príspevky dvoch projektov – projektu Horizont 2020  CoolToRise a LIFE ReHABITA – ktoré ukázali, ako pomáhajú obyvateľom znižovať spotrebu energie. účty, zostať v teple v zime a v lete chladiť. (Viac na cinea.ec.europa.eu)

Mestá môžu zaviesť rôzne typy intervencií na podporu transformácie smerom k udržateľnej klimatickej odolnosti. Tieto intervencie, nazývané aj „páky“, sa zameriavajú na päť kľúčových oblastí, ktoré sa v zdrojoch označujú ako „body pák“:

1. Hodnoty a ciele:

• Zvýšenie povedomia a angažovanosti v oblasti klimatickej odolnosti medzi politickými lídrami, úradníkmi a obyvateľmi prostredníctvom vzdelávacích kampaní, workshopov a verejných diskusií.
• Propagácia udržateľných životných štýlov, ktoré minimalizujú uhlíkovú stopu a podporujú klimatickú odolnosť, napríklad prostredníctvom kampaní zameraných na zníženie spotreby energie a vody.
• Integrácia princípov klimatickej odolnosti do miestnych politík, stratégií a plánov, ako sú územné plány, plány rozvoja infraštruktúry a plány adaptácie na zmenu klímy.

2. Riadenie (Governance):

• Vytvorenie jasných zodpovedností za klimatickú odolnosť v rámci mestskej správy a vymenovanie koordinátora pre klimatickú odolnosť.
• Podpora spolupráce a koordinácie medzi rôznymi oddeleniami mestskej správy, ako aj medzi mestom a externými zainteresovanými stranami, ako sú občianske združenia, akademická obec a súkromný sektor.
• Integrácia klimatickej odolnosti do existujúcich plánovacích nástrojov a procesov, ako sú územné plány, environmentálne posúdenia a verejné obstarávanie.
• Zohľadnenie sociálnej nerovnosti a spravodlivosti pri plánovaní a implementácii opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, s cieľom zabezpečiť, aby zraniteľné skupiny obyvateľstva neboli negatívne ovplyvnené.
• Zapojenie občanov do rozhodovacích procesov týkajúcich sa klimatickej odolnosti prostredníctvom participatívnych metód plánovania a konzultácií.

3. Poskytovanie a výmena poznatkov:

• Podpora výskumu a monitorovania dopadov zmeny klímy na miestnej úrovni a identifikácia relevantných adaptačných opatrení.
• Vytvorenie platformy na zdieľanie informácií o zmene klímy a adaptácii na zmenu klímy medzi rôznymi zainteresovanými stranami, vrátane obyvateľov, podnikov a mestskej správy.
• Poskytovanie odbornej pomoci a školení pre zamestnancov mestskej správy a ďalšie zainteresované strany v oblasti klimatickej odolnosti.

4. Zdroje a kapacity:

• Zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov na implementáciu adaptačných opatrení, a to prostredníctvom miestnych rozpočtov, grantov, investícií a verejno-súkromných partnerstiev.
• Investície do budovania kapacít v rámci mestskej správy a medzi obyvateľmi, a to prostredníctvom školení, mentoringu a budovania sietí.
• Využitie existujúcich zdrojov a infraštruktúry, ako sú zelené plochy, vodné toky a budovy, na podporu klimatickej odolnosti.
• Podpora inovácií a technologického rozvoja v oblasti adaptácie na zmenu klímy, napríklad prostredníctvom pilotných projektov a verejných obstarávaní zameraných na zelené technológie.

5. Opatrenia:

• Implementácia širokej škály adaptačných opatrení zameraných na rôzne sektory, ako sú vodné hospodárstvo, energetika, doprava, zdravotníctvo a poľnohospodárstvo.
• Prioritizácia opatrení na základe miestnych klimatických rizík, zraniteľnosti a dostupných zdrojov.
• Monitorovanie a hodnotenie účinnosti adaptačných opatrení a ich prípadná úprava na základe získaných skúseností.
• Zapojenie obyvateľov do implementácie adaptačných opatrení, napríklad prostredníctvom komunitných projektov a dobrovoľníckych aktivít.

Je dôležité zdôrazniť, že transformácia smerom k udržateľnej klimatickej odolnosti si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup, ktorý zahŕňa intervencie na všetkých piatich bodoch pák. Úspešná transformácia si vyžaduje dlhodobú stratégiu, spoluprácu rôznych zainteresovaných strán a flexibilitu pri prispôsobovaní sa meniacim sa podmienkam. Co2AI

Výskum posilňovania klimatickej odolnosti v mestách, najmä prostredníctvom stratégií založených na transformácii, je stále v počiatočnom štádiu. Úspešnosť adaptačných opatrení na zmenu klímy v mestách je ovplyvnená širokou škálou faktorov. Zdroje identifikujú desať kľúčových faktorov:

1. Personálne zdroje: Dostatok kompetentného personálu v samospráve je nevyhnutný pre plánovanie a realizáciu adaptačných opatrení. Nedostatok personálnych kapacít môže viesť k začarovanému kruhu nečinnosti.

2. Finančné zdroje: Dostupnosť finančných prostriedkov z rôznych zdrojov (miestne rozpočty, dotácie, fondy EÚ, výskumné projekty) je zásadná pre realizáciu a údržbu adaptačných opatrení. Komplikovaná administratíva žiadostí o dotácie môže byť prekážkou, najmä pre menšie mestá.

3. Povedomie o probléme a naliehavosti: Silný pocit potreby konať, ktorý môže byť podnietený aktivitou občianskej spoločnosti alebo skúsenosťou s extrémnym počasím, je dôležitým faktorom pre zaradenie adaptačných opatrení na program samosprávy.

4. Politická vôľa a podpora: Podpora zo strany politického vedenia je kľúčová pre presadzovanie a implementáciu adaptačných stratégií a opatrení.

5. Znalosti a dátové podklady: Nedostatok dát, ich nedostupnosť alebo nesprávne spracovanie, ako aj neistota v znalostiach predstavujú významnú prekážku v adaptácii.

6. Synergie vs. konflikty: Adaptácia sa ľahšie realizuje, ak je možné dosiahnuť synergie s inými oblasťami, ako je zmierňovanie zmeny klímy alebo ochrana zdravia. Naopak, konkurencia alebo konflikty s inými oblasťami rozvoja mesta môžu byť brzdou.

7. Štruktúra samosprávy: Dobrá komunikácia a spolupráca medzi rôznymi oddeleniami samosprávy sú dôležité pre efektívne riešenie adaptačných otázok. Jasné rozdelenie zodpovedností a špecializovaný personál pre adaptáciu sú taktiež podstatné.

8. Participácia a akceptácia: Akceptácia zo strany verejnosti a občianskej spoločnosti, ako aj vysoká miera participácie a informovanosti verejnosti, podporujú adaptáciu. Naopak, nedostatok akceptácie môže byť príčinou nedostatočnej aktivity.

9. Legislatívny rámec: Existencia jasného legislatívneho rámca na národnej a regionálnej úrovni, ktorý definuje zodpovednosti a poskytuje nástroje pre adaptáciu, je dôležitá pre úspešnosť adaptačných opatrení.

10. Charakter mesta: Veľkosť mesta, jeho typ (historické mesto, priemyselné mesto, univerzitné mesto), finančná a štrukturálna sila, ako aj organizačná štruktúra samosprávy, ovplyvňujú jeho adaptačnú kapacitu.

Zdroje zdôrazňujú, že tieto faktory sú vzájomne prepojené a ich vplyv sa prejavuje v rôznych fázach adaptácie.

Okrem identifikácie kľúčových faktorov zdroje zdôrazňujú koncept adaptačných bodov, ktoré predstavujú strategické body v systéme, kde cielené zmeny môžu viesť k rozsiahlym dopadom. Päť adaptačných bodov pre adaptáciu na zmenu klímy v mestách:

1. Hodnoty a ciele: Zdieľanie spoločných hodnôt a cieľov v oblasti adaptácie zo strany verejnosti, samosprávy a iných aktérov je základom pre úspešnú transformáciu.

2. Riadenie (governance): Efektívne štruktúry riadenia, ktoré podporujú koordináciu, spoluprácu a participáciu rôznych zainteresovaných strán, sú nevyhnutné pre implementáciu adaptačných opatrení.

3. Poskytovanie a výmena znalostí: Dostupnosť relevantných a zrozumiteľných informácií o zmene klímy a jej dopadoch, ako aj nástrojov a stratégií pre adaptáciu, je kľúčová pre informované rozhodovanie.

4. Zdroje a kapacity: Dostatok personálnych, finančných a technických zdrojov je nevyhnutný pre realizáciu a údržbu adaptačných opatrení.

5. Opatrenia: Výber a realizácia konkrétnych adaptačných opatrení, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam a potrebám, je podstatou adaptačného procesu.

Zdroje uvádzajú, že úspešná adaptácia si vyžaduje cielené intervencie na viacerých, ideálne na všetkých adaptačných bodoch. Kombinácia opatrení na rôznych úrovniach systému s dôrazom na dlhodobé a systémové zmeny má väčšiu šancu na úspech. Co2AI

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

18. november      424,09 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov

CO2news.sk je popredný portál venovaný zvyšovaniu povedomia o klimatických zmenách a udržateľnosti. So svojou databázou viac ako 4000 príspevkov sa stál nepostrádateľným zdrojom informácií pre odborníkov, aktivistov a záujemcov z celého sveta. Platforma pritiahla viac ako 40 000 užívateľov , ktorí využívajú jej obsah na podporu klimatickej diskusie a riešenia na globálne environmentálne výzvy.

Moderné technológie v službách informácií

CO2news.sk sa odlišuje tým, že plne využíva technológie umelej inteligencie (CO2AI) . Vďaka AI dokáže automaticky spracovávať obrovské množstvo údajov, analyzovať klimatické trendy a generovať prehľady, ktoré zjednodušujú orientáciu v komplexných témach. Inteligentné algoritmy pomáhajú kategorizovať obsah, odporúčať relevantné príspevky a zlepšovať užívateľský zážitok.

Tento inovatívny prístup umožňuje nielen poskytovať aktuálne informácie, ale aj predpovedať environmentálne trendy a navrhovať riešenia založené na dátach.

Zapojte sa a zdieľajte

CO2news.sk vyzýva všetkých návštevníkov, aby stránku zdieľali so svojimi známymi. Pomáha šíriť povedomie o každej naliehavosti klimatických zmien a zdieľanie celosvetovej diskusie. Vďaka vašej platforme pomoci môže osloviť ďalších ľudí a veľké hnutie za udržateľnú budúcnosť.

Navštívte CO2news.sk a objavte, ako technológie podporujú boj proti klimatickým zmenám!

Projekt ScienceUs financovaný EÚ vyzýva právnické osoby z členských štátov EÚ alebo krajín pridružených k Horizontu Europe, aby požiadali o financovanie na podporu iniciatív súvisiacich s misiou EÚ v oblasti „Adaptácie na zmenu klímy“. Úspešní žiadatelia získajú finančnú podporu, príležitosti na vytváranie sietí a odborné poradenstvo. Uzávierka prihlášok je 6. januára 2025.

Táto štúdia skúma úlohu faktorov na úrovni jednotlivých krajín a jednotlivcov na vnímanie rizika zmeny klímy v 28 európskych krajinách. Na základe charakteru údajov a výskumnej otázky sa používa viacúrovňový usporiadaný logitový model. Keďže jednotlivé pozorovania sú vnorené medzi krajinami, údaje sú hierarchické, čo oprávňuje použitie viacúrovňového modelu. Analýza sa zameriava na závislú premennú s usporiadanými kategóriami. Vďaka svojej vlastnej ordinálnej štruktúre poskytujú úrovne odozvy zmysluplné poradie. Usporiadaný logitový model explicitne zohľadňuje túto ordinálnu povahu pri modelovaní závislej premennej. Na úrovni krajiny táto štúdia zistila, že vnímanie rizika zmeny klímy stúpa s vyššou úrovňou príjmu na obyvateľa a nižšou úrovňou regulačnej kvality. Pozitívny efekt úrovne národného dôchodku pretrváva aj po kontrole toho, či krajina mala v minulosti komunistický režim alebo nie. Na individuálnej úrovni táto štúdia zistila, že vyššiu úroveň vnímania rizika zmeny klímy vykazujú vzdelanejší jednotlivci, ľudia s rovnostárskymi a postmaterialistickými hodnotami, ľudia s vyšším záujmom o politiku a nižšou mierou osobných ekonomických starostí. Ženy celkovo vyjadrujú vyššie úrovne vnímania rizika zmeny klímy ako muži, ale to, že majú doma mladšie deti, znižuje vnímanie rizika u žien. Podobne úroveň vnímania rizika zmeny klímy klesá s vekom iba u žien. Séria kontrol robustnosti potvrdzuje hlavné zistenia. Výskum naznačuje, že tvorcovia politík EÚ môžu zlepšiť klimatické politiky a zapojenie verejnosti zvážením rozdielov v príjmoch, regulačnej kvalite, historickom kontexte a rodovo špecifických aspektoch. Poznatky z tejto štúdie môžu viesť k cielenej komunikácii o rizikách. (Selim Jürgen Ergun, Zehra D. Karadeniz & M. Fernanda Rivas , viac na nature.com)

Climate Outreach Talking Climate Handbook poskytuje na dôkazoch založené usmernenia pre konštruktívne a zmysluplné rozhovory o zmene klímy v každodennom živote. Zameriava sa na podporu porozumenia, hľadanie spoločného základu a inšpiráciu k činnosti budovaním spojenia a rešpektu.

Tento praktický zdroj ponúka nástroje na zapojenie rôznorodého publika, prekonávanie konverzačných výziev a zosilnenie ochrany klímy prostredníctvom dialógu. Príručka, ktorá je určená pre jednotlivcov zanietených pre riešenie klimatických problémov, podporuje inkluzívnosť a efektívne komunikačné stratégie.

Súhrn dokumentu #TalkingClimate Handbook

Tento dokument, s názvom „#TalkingClimate Handbook: Ako viesť rozhovory o zmene klímy v každodennom živote“, sa zameriava na to, ako viesť konštruktívne rozhovory o klimatických zmenách s priateľmi, rodinou, známymi a cudzími ľuďmi.

• Dokument zdôrazňuje dôležitosť každodenných rozhovorov o klimatických zmenách, pretože prispievajú k širšej spoločenskej a politickej reakcii na túto krízu.
• Hoci sú ľudia čoraz viac znepokojení klimatickými zmenami, mnohí o nich nehovoria, čo vytvára tzv. „klimatické ticho“.
• Rozhovory sú kľúčové pre prelomenie tohto ticha a posunutie ľudí k aktívnejšej účasti na globálnom úsilí o zníženie emisií.

Princípy REAL TALK

Dokument uvádza princípy REAL TALK, ktoré by sa mali dodržiavať pri konštruktívnych rozhovoroch o klíme:

• Rešpektujte svojho partnera v rozhovore a nájdite spoločnú reč. Vyhnite sa obviňovaniu a súdeniu, aby ste vytvorili bezpečnú atmosféru a dôveru.
• Užite si rozhovor. Uvoľnená a príjemná atmosféra prispieva k autentickému prepojeniu s partnerom v rozhovore.
• Pýtajte sa otázky. Dajte priestor na zamyslenie sa nad tým, čo klimatické zmeny znamenajú pre vášho partnera v rozhovore.
• Počúvajte a ukážte, že ste počuli. Venujte pozornosť tomu, čo hovorí druhá osoba, a uistite sa, že ste ju správne pochopili.
• Povedzte svoj príbeh. Podeľte sa o to, ako ste sa začali zaujímať o klimatické zmeny a prečo vás znepokojujú.
• Konanie to uľahčuje (ale neopravuje to). Hovorte o krokoch, ktoré ste podnikli v reakcii na klimatické zmeny, a o tom, ako vám to pomohlo.
• Učte sa zo svojho partnera v rozhovore. Prijímajte rôzne pohľady a názory s otvorenou mysľou a zvedavosťou.
• Pokračujte a zostaňte v spojení. Hľadajte príležitosti na ďalšie rozhovory a budovanie komunity s ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o klimatické zmeny.

Ďalšie tipy

Dokument poskytuje aj ďalšie tipy na vedenie úspešných rozhovorov o klíme:

• Pripravte sa. Premyslite si svoj príbeh a fakty, ktoré chcete spomenúť.
• Buďte autentickí. Nebojte sa podeliť o svoje vlastné boje a obavy.
• Zamerajte sa na riešenia. Hovorte o pozitívnych krokoch a inšpiratívnych príkladoch.
• Nezahlcujte informáciami. Poskytujte informácie postupne a s ohľadom na záujem partnera v rozhovore.
• Uvedomte si špecifiká rôznych skupín. Prispôsobte svoj prístup a jazyk veku a postoju partnera v rozhovore.

Záver

Dokument zdôrazňuje, že každý rozhovor o zmene klímy je cenný, a povzbudzuje čitateľov, aby sa nebáli hovoriť o tomto dôležitom probléme. (Viac na climate-pact.europa.eu)

Európska komisia dnes prijala Správu o trhu s uhlíkom, ktorá analyzuje a prezentuje fungovanie systému obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS) v roku 2023 a v prvej polovici roku 2024. V roku 2023 sa EU ETS vyznačoval historickým 16,5 % znížením emisií zo stacionárnych zariadení poháňaných energetickým sektorom. Výrazne vzrástla výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov (predovšetkým veterná a solárna) a obnovil sa trend nahradzovania uhlia plynom pri výrobe elektriny. S týmto vývojom sú emisie ETS zo zariadení približne 47,6 % pod úrovňami z roku 2005 a sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa do roku 2030 – 62 % . (Viac na climate.ec.europa.eu)

Vzorky ľadu z Antarktídy sú unikátnym záznamom o minulosti našej planéty. Tieto ľadové archívy uchovávajú vzduchové bubliny, ktoré nám umožňujú analyzovať zloženie atmosféry počas stoviek tisíc rokov. Výskumy z posledných rokov poukazujú na významné zmeny v skleníkových plynoch, najmä v koncentráciách skleníkov (CO₂) a metánu (CH₄), ktoré súvisia s výkyvmi v závislosti od zeme.

Čo hovoria nové zistenia?

Podľa nedávnej analýzy koncentrácie CO₂ a CH₄ zachytené v antarktickom ľade musíme hodnotiť, že hladina týchto plynov stúpa vždy počas oteplenia medzi ľadovými dobami. Tento vzostup však bol postupný a prirodzene podmienený zmenami slnečného žiarenia a ďalšími geofyzikálnymi zmenami. Naproti tomu súčasnému tempu rastu CO₂ je bezprecedentné a primárna ľudská činnosť, ako je spaľovanie fosílnych palív a odlesňovanie.

Štúdie zatiaľ, že:

1. Koncentrácie CO₂ dosahovali pred priemyselnou revolúciou približne 280 ppm (častíc na milión), zatiaľ čo dnes presahujú 420 ppm.
2. Metán , skleníkový plyn, sa počas posledných státisícročí pohyboval v rozsahu 35–700 pp (častíc na úrovni), no súčasné hodnoty presahujú 1800 ppb.

Historické a súčasné trendy

Dôkazy z ľadových jadier vyplýva, že keď CO₂ stúpal v minulosti, teplota Zeme sa zvyšovala, čo vyvolávalo pozitívne spätné väzby, napríklad topenie permafrostu a poskytovanie informácií metánu. Súčasný nárast CO₂ a metánu však prebieha v oveľa kratšom období, čo zvyšuje riziko narušenia klimatického systému.

Vedci sa obávajú, že rýchle zvýšenie skleníkových plynov môže aktivovať tzv. zlom klimatického telesa, ako je destabilizácia antarktického ľadového štítu alebo masívne uvoľnenie metánu z morského dna a permafrostu.

Aké sú dôsledky pre budúcnosť?

Výskum antarktického ľadu zdôrazňuje, že atmosféra je veľmi citlivá na zmeny skleníkových plynov. Súčasné emisie môžu spôsobiť otepľovanie o viac ako 2 °C oproti predindustriálnej ére, čo je hranica stanovená Parížskou klimatickou dohodou.

• Zvýšenie hladiny morí : Topiaci ľad môže zvýšiť zvýšenie hladiny oceánov o niekoľko metrov.
• Zhoršujúce sa extrémne počasie : Nárast teploty spôsobujú najčastejšie vlny horúčav, silné búrky a obdobia sucha.

Čo môžeme urobiť?

Aby som povedal najhorším scenárom, vedci apelujú na:

• Zníženie emisií CO₂ : Obnoviteľné zdroje energie, ako aj solárna a veterná energia, musia odstrániť fosílne palivá.
• Monitorovanie metánu : Lepšie sledovanie únikov metánu zo skládok, ropného priemyslu a roztápajúceho sa permafrostu je potrebné.

Záver

Dáta z ľadovcov nám poskytujú varovanie: prirodzené výkyvy v skleníkových plynoch vždy ovplyvňovali klímu Zeme, žiadna rýchlosť a rozsah súčasných zmien je úplne bezprecedentný. Ak nezačneme konať teraz, budeme čeliť dramatickým výzvam na globálnu úroveň. JaroR

Viac podrobností o týchto výskumoch nájdete na stránkach publikovaných v časopise Nature Geoscience. 

Tento dokument zaoberá sa financovaním adaptácie na klimatické zmeny. Zameriava sa najmä na potrebu zvýšiť financovanie adaptácie a na prekážky, ktoré stoja v ceste zapojeniu súkromného sektora. Dokument zdôrazňuje rozdiel medzi potrebným a dostupným financovaním a predstavuje niekoľko nástrojov a iniciatív, ktoré by mohli pomôcť tento rozdiel znížiť. Okrem toho sa v texte popisujú bariéry pre zapojenie súkromného sektora, ako napríklad nedostatok štandardizácie, transparentnosti a informácií, a to aj napriek rastúcemu záujmu o klimatickú akciu. Dokument tiež načrtáva perspektívy budúceho financovania adaptácie a zdôrazňuje potrebu politickej vôle na pridelenie zdrojov pre tento dôležitý aspekt boja proti klimatickým zmenám.

Dokument si môžete stiahnuť tu

Všeobecne sa očakáva , že dosiahnutie čistých nulových globálnych emisií oxidu uhličitého (CO ₂ ) s klesajúcimi emisiami ostatných skleníkových plynov zastaví globálne otepľovanie. Emisie CO ₂ budú naďalej poháňať otepľovanie, kým nebude úplne vyvážené aktívnym antropogénnym odstraňovaním CO ₂ . Z praktických dôvodov však mnohé systémy účtovania skleníkových plynov umožňujú, aby sa do definície čistých antropogénnych emisií zahrnula určitá „pasívna“ absorpcia CO ₂ , ako je zvýšený rast vegetácie v dôsledku hnojenia CO ₂ . Zahrnutím pasívneho pohlcovania CO ₂ by nominálne čisté nulové emisie nezastavili globálne otepľovanie, čo by podkopalo Parížsku dohodu. Tu diskutujeme o opatreniach na riešenie tohto problému, aby sa zabezpečilo, že používanie zvyškových fosílnych palív nespôsobí ďalšie globálne otepľovanie: kategórie obhospodarovania pôdy by sa mali rozčleniť v správach o emisiách a cieľoch, aby sa lepšie oddelila úloha pasívneho pohlcovania CO ₂ ; ak je to možné, nárokované odstránenie by malo byť doplnkom pasívneho príjmu; a ciele by mali uznať potrebu Geological Net Zero, čo znamená jednu tonu CO ₂ trvalo obnovenú na pevnej Zemi na každú tonu, ktorá sa ešte vygeneruje z fosílnych zdrojov. Tvrdíme tiež, že vedecké chápanie čistej nuly poskytuje základ pre pridelenie zodpovednosti za ochranu pasívnych zachytávačov uhlíka počas a po prechode na geologickú čistú nulu. (Myles R. Allen, David J. Frame, Kirsten Zickfeld , viac na nature.com)

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

17. november      424,09 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov

So svojím typickým šálom prehodeným cez plecia a striebornými vlasmi stiahnutými z tváre vyžaruje Jane Goodall pokoj – dokonca aj cez náš mierne rozmazaný videohovor. Vo viedenskej hotelovej izbe sa okolo nej hemží tlačový tím a malá skupina filmárov, ktorí dokumentujú jej posledné rečnícke turné.

Slávna primatologička a ochrankyňa prírody sa usadí na stoličke s vysokým operadlom, ktoré prevyšuje jej štíhlu postavu.

Na mojej obrazovke vidím, že za ňou na poličke je jej opička, pán H.

Hračku jej daroval pred takmer 30 rokmi kamarát a precestovala s ňou celý svet. Doktorka Goodallová má teraz 90 rokov a ona a pán H sú stále na cestách.

„Som trochu vyčerpaná,“ priznáva. „Prišiel som sem z Paríža.“ A potom idem do Berlína, potom do Ženevy. Na tomto turné hovorím o nebezpečenstve pre životné prostredie a niektorých nápravných opatreniach,“ hovorí. (Victoria Gill, viac na bbc.com)

V roku 2004 trio výskumníkov publikovalo štúdiu , ktorá dokázala niečo, čo tu ešte nebolo. Vypočítali konkrétny príspevok, ktorý človekom spôsobená zmena klímy spôsobila k jednotlivým extrémnym poveternostným udalostiam. Spomínanou extrémnou udalosťou bola vlna horúčav v Európe v lete 2003. Týždeň čo týždeň extrémne horúčavy mali ničivý dopad a zabili viac ako 70 000 ľudí na celom kontinente.

Vedci zistili, že ľudský vplyv minimálne zdvojnásobil riziko výskytu takejto extrémnej vlny horúčav. Zistenia sa dostali na titulky po celom svete. (Robert McSweeney  a  Ayesha Tandon, Dizajn a vývoj Kerry Cleaver , Tom Pearson  a  Tom Prater , viac na interactive.carbonbrief.org)

Keďže klimatické zmeny sa zhoršujú, 29. výročná konferencia OSN o klíme, alias COP29, ktorá sa koná od 11. do 22. novembra 2024 v Baku v Azerbajdžane, je kľúčovou šancou na zvýšenie globálneho úsilia o riešenie tohto problému. Keďže svet zažíva ťažké poveternostné udalosti a rekordne vysoké emisie, samit sa zameria na dôležité témy, ako je financovanie klímy, národné ciele a spôsoby, ako sa vysporiadať s poškodením klímy .

Zíde sa takmer 200 krajín a to, čo sa tu stane, bude v nasledujúcich rokoch formovať medzinárodné klimatické politiky. Poďme si rozobrať všetky dôležité detaily, ktoré by ste mali vedieť o tejto zásadnej klimatickej diskusii. (Jennifer L, viac na carboncredits.com)

Krajiny sa značne líšia v tom, do akej miery sa snažia o dekarbonizáciu svojich ekonomík a v prístupoch, ktoré prijímajú. Veľa výskumov poukazuje na to, ako sa líši „politická vôľa“ v jednotlivých krajinách. Verejnosť, politici a záujmové skupiny podporujú opatrenia v oblasti klímy v rôznych krajinách v rôznej miere. Preto na niektorých miestach vznikajú silné klimatické koalície, na iných nie. Zatiaľ čo politická vôľa je dôležitou hybnou silou národných ambícií v oblasti klímy, dôležitá je aj schopnosť krajiny vykonávať politiku v oblasti klímy – najmä jej inštitucionálna a fiškálna kapacita. (Jonas Meckling & Ari Benkler , viac na nature.com)