Hoci v posledných rokoch došlo k výraznému nárastu ekologických investícií, vzniká ročná medzera vo výške 406 miliárd eur, ktorú je potrebné vyplniť, aby sa do roku 2030 dosiahli ciele Európskej únie v oblasti klímy , ako to zdôraznila štúdia nedávno zverejnená v stredu 21. februára. Prechod na ekologické a udržateľné hospodárstvo je záväzkom, ktorý si EÚ stanovila, s dvojakým cieľom, ktorým je boj proti zmene klímy a podpora blaha budúcich  generácií. Financie potrebné na realizáciu tejto vízie sú však stále nedostatočné.  Európa sa nachádza na kľúčovej križovatke: nájsť zdroje potrebné na zabezpečenie udržateľnejšej  budúcnosti alebo čeliť vážnym následkom zmeny klímy. (Luigiho Barbieriho, viac na tempoitalia.it)

Klimatické zmeny a strata biodiverzity sú dve z najväčších environmentálnych výziev, ktorým dnes naša planéta čelí. Oba javy spolu úzko súvisia a majú ničivé následky na ekosystém Zeme. Klimatické zmeny sú spôsobené najmä nárastom emisií skleníkových plynov do atmosféry, najmä v dôsledku ľudskej činnosti, ako je využívanie fosílnych palív a odlesňovanie. Tieto plyny zachytávajú teplo v atmosfére a spôsobujú globálne otepľovanie, ktoré vedie k extrémnym klimatickým zmenám , ako sú vlny horúčav, suchá, záplavy a čoraz intenzívnejšie búrky. (Theo Bianchi, viac na ecoblog.it)

Skupina klimatických expertov reagovala na prieskum prieskumu Guardian, ktorý odhalil, že stovky popredných svetových vedcov v oblasti klímy predpovedajú globálne otepľovanie nad medzinárodný cieľ 1,5 °C. V reakcii na to OSN vydala varovanie pred blížiacim sa klimatickým útesom.

Vyhlásenia niektorých z najuznávanejších klimatických údajov sú znakom hlbokého zúfalstva, ktoré musí pôsobiť ako budíček na naliehavé a radikálne kroky na zastavenie používania fosílnych palív a záchranu miliónov životov a živobytia. Podľa mnohých odborníkov visí cieľ 1,5 °C na vlásku , no nie je ešte nevyhnutné, aby bol prekročený, ak sa podarí dosiahnuť dramatickú zmenu tempa klimatických opatrení.

The Guardian zhromaždil názory takmer 400 starších autorov správ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC). Takmer 80 % očakáva nárast aspoň o 2,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami , čo je katastrofálna úroveň otepľovania, zatiaľ čo len 6 % si myslí, že zostane v rámci hranice 1,5 °C. Mnohí vyjadrili svoje osobné obavy z nedostatku opatrení v oblasti klímy. (Francesca Zavettieri, viac na meteoweb.eu)

Vladanka Andreeva, rezidentná koordinátorka OSN v Azerbajdžane, potvrdila odhodlanie Organizácie Spojených národov podporovať Azerbajdžan a aktívne sa podieľať na snahách súvisiacich s COP29 počas piatkového podujatia „29 klimatických rozhovorov: Cesta k COP29“.

Andreeva spomenula, že OSN má v úmysle podporiť diskusie v rámci krajiny o dôležitosti znižovania klimatických emisií. (Nargiz Mammadli, viac na caspiannews.com)

V súčasnej dobe je boj proti klimatickým zmenám jedným z najdôležitejších úloh, ktorým čelíme. S rastúcim výskytom extrémnych poveternostných podmienok a ohrozením biodiverzity je nevyhnutné hľadať nové a inovatívne spôsoby, ako minimalizovať negatívny vplyv ľudských aktivít na životné prostredie.

Jedným z najperspektívnejších nástrojov v boji proti klimatickým zmenám je využitie umelej inteligencie. Táto technológia má obrovský potenciál zefektívniť a zlepšiť naše úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov a ochranu planéty.

Jedným z najnovších a najinovatívnejších projektov v oblasti využitia umelej inteligencie v boji proti klimatickým zmenám je projekt CO2AI. Tento projekt využíva pokročilé algoritmy umelej inteligencie na analýzu dát týkajúcich sa emisií CO2 a identifikáciu najefektívnejších spôsobov, ako tieto emisie redukovať.

Vďaka umelej inteligencii je možné presnejšie predpovedať vývoj klimatických zmien a navrhnúť konkrétne opatrenia na ich zmiernenie. Okrem toho môže umelelá inteligencia pomôcť optimalizovať využitie obnoviteľných zdrojov energie a zefektívniť procesy v rámci priemyslu a dopravy.

Projekt CO2AI je príkladom toho, ako umelelá inteligencia môže byť využitá na podporu udržateľného rozvoja a ochranu životného prostredia. Veríme, že v budúcnosti budeme čoraz viac využívať technologické inovácie na riešenie globálnych environmentálnych výziev a spoločne dosiahneme pozitívne zmeny pre našu planétu. (V pravom dolnom rohu nášho informačného portálu co2news.sk)

Máme tendenciu považovať zemetrasenia za čisto geologické udalosti – výsledok posúvania tektonických platní a víriaceho tlaku hlboko pod našimi nohami. Čo ak však môže svoju úlohu zohrať aj naše počasie a klimatické zmeny? Nová štúdia vedená vedcami z MIT naznačuje, že silné dažde a snehové búrky spôsobené klimatickými zmenami majú potenciál vyvolať zemetrasenie. Ťažiskom štúdie MIT bol región v Japonsku nazývaný polostrov Noto. Táto pevnina v tvare prsta zažívala zemetrasenie už viac ako desať rokov. Špecifický typ pozorovanej zemetrasnej aktivity je známy ako zemetrasný roj, ktorý sa vyznačuje sériou menších zemetrasení prebiehajúcich nepretržite bez jasnej hlavnej udalosti. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)

Úloha, ktorú na globálnych kapitálových trhoch zohrávajú environmentálne, sociálne a riadiace (ESG) ratingy, sa v posledných rokoch stáva čoraz dôležitejšou. Pokračujúci rast využívania ratingov ESG investormi, dlžníkmi a emitentmi ako súčasť ich procesov rozhodovania o udržateľných investíciách a financovaní znamená, že ratingy ESG môžu mať významný vplyv na fungovanie týchto trhov.

Regulačné orgány a tvorcovia politík sa preto viac zameriavali na samotné ratingy, ako aj na ich poskytovateľov. Poskytovatelia ratingu ESG v súčasnosti v EÚ nepodliehajú autorizácii ani dohľadu. Pri absencii regulačného rámca sa začalo objavovať niekoľko problémov. Tie sa týkali predovšetkým nedostatočnej transparentnosti a presnosti metodík hodnotenia ESG, existencie konfliktu záujmov a obáv z ekologického prania. (Viac na lexology.com)

Štúdia odhalila, že zmena klímy bude mať dramatický vplyv na to, kde prevláda malária , pričom súčasné ohniská sa zlepšujú, ale postihujú nové oblasti. Horúce a suchšie teploty povedú k zníženiu miest na rozmnožovanie komárov v Afrike , zatiaľ čo oblasti, ktoré sú v súčasnosti nezasiahnuté, sa stanú náchylnými, ako napríklad južná Európa.

Vedci skúmali vplyv zrážok a vodných tokov, ktoré spôsobili záplavy a viedli k vytvoreniu povrchovej vody vhodnej na chov komárov. (Nicky Harley, viac na thenationalnews.com)

Zistenia poukazujú na potenciál vývoja presných prognostických a terapeutických intervencií. Tieto orgány majú zložitý a viacsmerný komunikačný systém, ktorý sa dotýka všetkého od nášho gastrointestinálneho traktu až po nervový systém. Či už je to náš mozog, ktorý ovplyvňuje hlad alebo pečeň ovplyvňuje duševné zdravie, pochopenie  komunikácie alebo „osi“ čreva-pečeň-mozog je rozhodujúce pre ochranu ľudského zdravia.

Štúdia využívajúca myšacie modely je jednou z prvých, ktorá zaplnila medzeru vo vedomostiach o účinkoch tepelného stresu na molekulárnej úrovni tohto kľúčového biologického rozhovoru. (BRIANNA ALDRICH-UC IRVINE, viac na futurity.org)

Generatívna umelá inteligencia a sociálne médiá môžu podkopať úsilie o riešenie klimatických zmien, tvrdia výskumníci v novom článku na fóre uverejnenom v časopise Global Environmental Politics.

Profesor UBC Dr. Hamish van der Ven a jeho kolegovia tvrdia, že generatívna AI – vrátane veľkých jazykových modelov, ako je chatGPT – a sociálne médiá môžu odviesť pozornosť od naliehavých globálnych problémov , podporiť pocity beznádeje a znížiť schopnosti  kreatívneho myslenia a riešenia problémov.

Spoločnou predstavou je, že AI, sociálne médiá a ďalšie technologické produkty a platformy sú buď neutrálne, alebo potenciálne pozitívne, pokiaľ ide o ich vplyv na opatrenia v oblasti zmeny klímy. (University of British Columbia, viac na phys.org)

Správa EEA „ Reakcia na vplyvy zmeny klímy na ľudské zdravie v Európe: zameranie sa na povodne, suchá a kvalitu vody “ upozorňuje na zhoršujúce sa vplyvy zmeny klímy súvisiace s vodou na zdravie a blahobyt, ktoré už pociťujeme v celej Európe. Na prevenciu a zníženie vplyvov na zdravie je naliehavo potrebná rýchla implementácia a lepšia koordinácia úsilia vlád, vodohospodárskych orgánov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Správa EEA sa snaží inšpirovať k činnosti tým, že ukazuje rôzne príklady praktických riešení implementovaných v členských a spolupracujúcich krajinách EEA. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Smernica Corporate Sustainability Due Diligence Directive (CS3D) sa má stať zákonom v rámci zásadnej zmeny záväzkov podnikov týkajúcich sa ľudských práv, environmentálnych noriem a klimatických zmien. V tomto článku sa zameriavame na záväzky súvisiace s klímou zakotvené v CS3D: povinnosť uložená spoločnostiam prijať a uviesť do platnosti plány zmeny klímy. (Viac na globalcompliancenews.com)

Klimatické zmeny sú jednou z najväčších existenčných hrozieb pre ľudí a planétu. Jeho škodlivé účinky podkopávajú plné užívanie a realizáciu všetkých ľudských práv, čo predstavuje vážne riziko pre základné práva na život, zdravie, výživu a primeranú životnú úroveň jednotlivcov a komunít na celom svete a neúmerne ovplyvňuje tých, ktorí sa už v takejto situácii nachádzajú. zraniteľnosti. Táto stránka zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú zainteresované strany z International Geneva ako globálneho centra správy životného prostredia pri presadzovaní prístupu založeného na ľudských právach v boji proti zmene klímy. (Viac na genevaenvironmentnetwork.org)

Uprostred neutíchajúceho náporu extrémnych poveternostných udalostí už nestačí – hoci je to kľúčové – zmierňovať zmenu klímy. Musíme sa tiež naučiť žiť s následkami, ktoré sa dejú tu a teraz a najviac postihujú najzraniteľnejších európskych občanov a regióny. 

Nedávne zistenia Európskej environmentálnej agentúry ukazujú, že Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na planéte. Klimatické riziká ovplyvňujú všetko od energetickej a potravinovej bezpečnosti až po ekosystémy, infraštruktúru a verejné zdravie. Len v Európskej únii už záplavy, ničivé požiare, horúčavy a dlhotrvajúce suchá spôsobili od roku 1980 ohromujúce hospodárske straty presahujúce 650 miliárd eur a vyžiadali si 195 000 obetí. Podľa tej istej agentúry je na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 a na realizáciu Zelenej dohody ročne potrebných približne 520 miliárd EUR. (Visc na socialistsanddemocrats.eu)

Stovky popredných svetových vedcov v oblasti klímy očakávajú, že globálna teplota v tomto storočí stúpne aspoň o 2,5 °C (4,5 °F) nad predindustriálne úrovne, čím presiahne medzinárodne dohodnuté ciele a spôsobí katastrofické následky pre ľudstvo a planétu, odhalil exkluzívny prieskum Guardian.

Takmer 80 % respondentov, všetci z autoritatívneho Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), predpokladá globálne otepľovanie aspoň 2,5 °C, pričom takmer polovica predpokladá aspoň 3 °C (5,4 °F). Len 6 % si myslelo, že bude splnený medzinárodne dohodnutý limit 1,5C (2,7F).

Mnoho vedcov si predstavuje „semi-dystopickú“ budúcnosť s hladomormi, konfliktmi a masovou migráciou, ktorú poháňajú vlny horúčav, požiare, záplavy a búrky s intenzitou a frekvenciou ďaleko presahujúcou tie, ktoré už udreli. (Damian Carrington, viac na theguardian.com)

Otázka odpadu z plastových obalov je v posledných rokoch v popredí politického myslenia v Európe. Európska únia (EÚ) zaviedla 1. januára 2021 odvod na základe množstva odpadu z nerecyklovaných plastových obalov vyprodukovaného každým členským štátom EÚ (ČŠ). Tento „plastový poplatok“ je navrhnutý tak, aby znížil šírenie nerecyklovaného plastového odpadu a zároveň financoval rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 na pozadí zvýšených výdavkov vyplývajúcich z pandémie. Každý členský štát je povinný zaplatiť odvod, ktorý sa určí vynásobením sadzby 0,80 eura za kilogram hmotnosťou nerecyklovaného odpadu z plastových obalov. Zatiaľ čo niektoré členské štáty platia odvody zo svojich vnútroštátnych rozpočtov, iné zaviedli (alebo sa chystajú zaviesť) nové dane, clá, poplatky, poplatky alebo príspevky na plastové výrobky alebo rozšírili (alebo zvažujú rozšírenie) existujúcich systémov zdaniť aj plastové výrobky. (Inés Blanco de Tord, viac na lexology.com)

Hoci je Európa kontinentom, ktorý zaznamenáva  najrýchlejšie zvyšovanie teplôt na svete, v súčasnosti nie je pripravená čeliť následkom. Klimatické riziká ohrozujú viaceré oblasti: energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, zdravie občanov. Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) mnohé z týchto rizík už dosiahli kritickú úroveň, ktorá by sa bez rýchlych zásahov mohla stať katastrofou. V správe o hodnotení európskych klimatických rizík (EUCRA) sa zdôrazňuje, ako kombinácia nebezpečenstva súvisiaceho s klimatickými a neklimatickými rizikami zvyšuje celkové ekonomické, sociálne a environmentálne riziká, ktorým je komunita vystavená. Okrem toho správa zdôrazňuje prepojenia medzi rôznymi rizikami a ich schopnosťou šíriť sa z jedného sektora do druhého az jedného regiónu do druhého. (Riccarda Lo Buea, viac na scienzainrete.it)

Klimatické zmeny sú jednou z najnaliehavejších a najzložitejších výziev, ktorým dnes ľudstvo čelí. Jeho dôsledky sú už zjavné na celom svete, pričom extrémne poveternostné javy, stúpajúca hladina morí a strata biodiverzity ohrozujú našu bezpečnosť, zdravie a pohodu. Na riešenie  tejto krízy je nevyhnutné, aby sme všetci spoločne konali s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a prispôsobiť sa prebiehajúcej zmene klímy. A základným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je vzdelávanie. (Theo Bianchi, viac na ecoblog.it)

Asi pred piatimi a pol tisícročiami prešla severná Afrika dramatickou transformáciou. Saharská púšť sa rozšírila a trávnaté plochy, lesy a jazerá, ktoré obľubovali ľudia, zmizli. Ľudia boli nútení ustúpiť do hôr, oáz, údolia Nílu a delty.

Keďže pomerne veľká a rozptýlená populácia bola vtlačená do menších a úrodnejších oblastí, potrebovala inovovať nové spôsoby výroby potravín a organizácie spoločnosti. Čoskoro potom vznikla jedna z prvých veľkých civilizácií na svete – staroveký Egypt .

Tento prechod z posledného „afrického vlhkého obdobia“, ktoré trvalo pred 15 000 až 5 500 rokmi, do súčasných suchých podmienok v severnej Afrike je najjasnejším príkladom bodu zlomu klímy v nedávnej geologickej histórii. Body zlomu podnebia sú prahové hodnoty, ktoré po prekročení vedú k dramatickej zmene klímy na novú stabilnú klímu. ( Martin H. Trauth , Univerzita v Postupime , Asfawossen Asrat , Univerzita Addis Abeba , Mark Maslin , UCL, viac na theconversation.com)