Adaptácia na zmenu klímy je komplexný proces, ktorý vyžaduje dlhodobé investície a plánovanie. Je dôležité, aby sa naše mestá a obce na tento proces pripravili a úspešne ho realizovali. Zmena klímy totiž postihuje tak prírodné systémy (lesy, pôda, vodné plochy, ekosystémy), ako aj systémy závislé od prírodných zdrojov (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, vodné hospodárstvo, priemysel, obchod) – teda všetky oblasti ľudského života a zdravia. (Viac na enviroportal.sk)

Pokiaľ emisie skleníkových plynov dramaticky neklesnú, oteplenie by v tomto storočí mohlo prekročiť 2,9 °C, čo by malo katastrofálne následky pre život na tejto planéte. UNEP využíva štvorstranný prístup k riešeniu klimatickej krízy a znižovaniu emisií skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou. Organizácia;

→ poskytuje špičkový výskum na podporu vedecky podloženého rozhodovania o zmene klímy

→ pracuje naprieč sektormi na podporu prechodu na nízkouhlíkovú budúcnosť odolnú voči zmene klímy

→ zabezpečuje spravodlivý prechod do uhlíkovo neutrálneho sveta tým, že umožňuje komunitám prispôsobiť sa meniacim sa klimatickým podmienkam ; a

→ rozvíja udržateľné mechanizmy na uvoľnenie financovania s cieľom pomôcť krajinám pri zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa jej. (Viac na unep.org)

Podľa Svetovej rady pre biodiverzitu IPBES sa zmena využívania pôdy (napríklad premena lesa na pasienky) považuje za najdôležitejší faktor, ktorý vedie k zmene biodiverzity. Vedci však nesúhlasia s tým, ako veľmi sa zmenila biologická diverzita. Pre lepšiu odpoveď na túto otázku výskumný tím modeloval účinky zmeny využívania pôdy na biodiverzitu v 20. storočí. Výpočty ukázali, že globálna biologická diverzita mohla klesnúť o dve až jedenásť percent len ​​kvôli zmene využívania pôdy. Tento rozsah pokrýva štyri miery biodiverzity (globálny počet druhov, priemerný počet miestnych druhov, priemerná veľkosť biotopu, stredná integrita komunity), vypočítané pomocou siedmich rôznych modelov. (KNOWLEDGE NEWS, viac na mdr.de)

Klimatické zmeny sú neúprosnou realitou, ktorá si vyžaduje rozhodné opatrenia do roku 2050. Vedecké dôkazy poukazujú na to, že hlavnou príčinou tohto javu je zapojenie ľudských činností, najmä využívanie fosílnych palív. Extrémne klimatické javy, ako sú rekordné vlny horúčav, záplavy, prudké krupobitie a šokujúce zmeny v ekosystémoch, sú alarmujúcimi príznakmi klimatickej núdze, ktorej čelíme. Je jasné, že antropogénne akcie majú ničivý dopad na našu planétu. (Viac na quotidianodiragusa.it)

Dňa 6.3.2024 bola v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnená nová Smernica, ktorá posilňuje postavenie spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a prostredníctvom lepšieho informovania.

Táto Smernica bola prijatá v rámci boja proti greenwashingu – pojem zastrešujúci zavádzajúce environmentálne tvrdenia. Cieľom Smernice je zaviesť do spotrebiteľského práva osobitné pravidlá na riešenie obchodných praktík, ktoré zavádzajú spotrebiteľov a bránia im prijímať rozhodnutia predstavujúce udržateľnú spotrebu.

Takýmito praktikami sú napríklad praktiky spojené s predčasným zastarávaním tovaru, klamlivými tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia, so zavádzajúcimi informáciami o sociálnych charakteristikách výrobkov alebo podnikov obchodníkov alebo s netransparentnými a nedôveryhodnými značkami udržateľnosti. (Katarína Brath Liebscherová, viac na odpady-portal.sk)

Podpora inteligentného poľnohospodárstva v oblasti klímy môže viesť k postupom prispôsobenia sa zmene klímy v partnerstve, kde sa riešia potreby poľnohospodárov.

„Klimaticky inteligentné poľnohospodárstvo má potenciál zvýšiť udržateľnú produktivitu, zvýšiť odolnosť poľnohospodárskych systémov voči klimatickým vplyvom a zmierniť klimatické  zmeny prostredníctvom zníženia  emisií skleníkových plynov a sekvestrácie uhlíka ,“ hovorí Henry Neufeldt, hlavný odborník na klimatické zmeny zo Svetového agrolesníckeho centra. (ICRAF).

Agrolesníctvo – pestovanie stromov na farmách – je jednou takouto klimaticky inteligentnou poľnohospodárskou praxou a má obrovský potenciál na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie, ako aj na poskytovanie zdroja paliva, potravín, liekov a doplnenie stravy drobných farmárov . (Viac na phys.org)

Tento dokument navrhuje objektívny spôsob odhadovania a prideľovania „rozdielnej“ zodpovednosti za emisie uhlíka v jednotlivých krajinách. Tieto zodpovednosti sa premietajú do konkrétnych povinností a stimulov pre budúce znižovanie emisií a podporu adaptácie, zmierňovania a rozvoja. Návrhy v tomto dokumente by sa mali považovať za východiskový bod pre informovanú a produktívnu diskusiu. V rámci globálneho znižovania emisií uhlíka… (Viac na worldbank.org)

Medzinárodná asociácia obchodovania s emisiami (IETA) nedávno predstavila komplexné nové usmernenia zamerané na pomoc podnikom pri využívaní uhlíkových kreditov na dosiahnutie klimatických cieľov Parížskej dohody. „Pokyny pre vysoko integrované používanie uhlíkových kreditov“, ktoré boli odhalené počas každoročného Európskeho klimatického summitu IETA, obsahujú jasné odporúčania pre ich aplikáciu v podnikových environmentálnych stratégiách. (Viac na green.earth)

Nové pravidlá starostlivosti CSDDD sa vzťahujú na spoločnosti z EÚ a mimo EÚ s viac ako 1 000 zamestnancami a obratom 450 miliónov eur Európsky parlament 24. apríla schválil smernicu o povinnej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov (CSDDD). Táto smernica zaviaže spoločnosti, aby začlenili ľudské práva a vplyv na životné prostredie do svojich systémov riadenia a riadenia.

Táto smernica bola pôvodne navrhnutá vo februári 2022 ako reakcia na naliehavú potrebu právnych predpisov v oblasti podnikovej zodpovednosti a zmierňovania negatívnych vplyvov na ľudské práva a životné prostredie. Po rokoch diskusií o texte dal Európsky parlament poslednú zelenú, čo predstavuje kľúčový krok k záväzku EÚ k udržateľnosti a zodpovednému podnikaniu. (Viac na lexology.com)

Pre spoločnosti môže byť ťažké zbierať a analyzovať údaje ESG vo svetle množstva dotazníkov na posúdenie rizík udržateľnosti, investícií, prístupu k financiám a dodávateľských reťazcov. V praxi sa tieto dotazníky líšia v rozsahu, hĺbke a informačných štandardoch a ich vyplnenie je náročné a ich nedodržanie môže viesť k strate zdrojov a obchodných vzťahov.

Výsledkom toho je, že novela zavádza jednotný dotazník pre maďarské spoločnosti na vykazovanie údajov týkajúcich sa ESG o ich operáciách, podnikových politikách a plánoch. Dotazník ESG bude slúžiť ako príloha k správe ESG, ktorú musia pripraviť a zverejniť spoločnosti, ktoré spadajú do pôsobnosti zákona o ESG. (Gábor Czike, Veronika Kovács, László Jókay, lexology.com)

Invázia perutýnov do Stredozemného mora sa začala asi pred 10 rokmi, povedal Kotrschal, ktorý sa venuje výskumu na univerzite vo Wageningene v Holandsku. Ryby pochádzajú z teplého Indo-Pacifiku a podľa genetických štúdií sa do Stredozemného mora dostali cez Červené more a s najväčšou pravdepodobnosťou aj cez Suezský prieplav. (Viac na heute.at)

CINEA bude od 23. do 26. apríla 2024 organizovať virtuálne informačné stretnutia s cieľom previesť potenciálnych žiadateľov výzvami na predkladanie návrhov LIFE 2024. Všetky relevantné informácie týkajúce sa podujatia, vrátane programu, podrobností o registrácii a virtuálneho networkingu. (Viac na cinea.ec.europa.eu)

Rastúce výdavky na militarizáciu a obranu odvádzajú pozornosť od úsilia bojovať proti klimatickým zmenám. Toto je sťažnosť niektorých mimovládnych organizácií počas podujatia v Bruseli tento týždeň. Európska sieť proti obchodu so zbraňami (ENAAT) a Nadnárodný inštitút (TNI) zorganizovali podujatie na základe údajov zverejnených Štokholmským medzinárodným inštitútom pre výskum mieru (SIPRI), ktoré poukazujú na značný nárast vojenských výdavkov, aby sa ⁤zohľadnil vplyv európskych verejné vojenské nákupy na počasie. (LEANDRA FONTANA, viac na meteogiornale.it)

Vedci si začínajú uvedomovať, že klimatické modely, ktoré používajú na predpovedanie rýchlosti globálneho otepľovania, sú nesprávne, keďže sa ukazuje, že teploty rastú rýchlejšie, než sa predpokladalo.

Svet práve zaregistroval svoj najteplejší rok v histórii, teplejší, než očakávali klimatické modely, a keďže svetom sa túto jar prehnala vlna horúčav spojená s teplotami mora, ktoré už prekonali historické maximá stanovené len minulý rok, zdá sa, že tento rok bude byť ešte horší ako minulý rok, uvádza Berkely Earth vo svojom  teplotnom sledovači . (Od Bena Arisa, viac na intellinews.com)

Pod názvom „Premostenie vedy, služieb a noriem pre budúcnosť odolnú voči zmene klímy“ sa v dňoch 11. – 13. marca 2024 konal v talianskych Benátkach festival Climateurope2. Toto inovatívne podujatie na mieste, organizované projektom, sa líšilo od tradičné vedecké konferencie začlenením umeleckých, kapacít a participatívnych aktivít. Zahŕňalo kombináciu plenárnych zasadnutí a interaktívnych formátov, ako sú World Cafés. Okrem toho trhovisko umožnilo návštevníkom nadviazať kontakt a dozvedieť sa o iných projektoch a iniciatívach. Festival slúžil ako ideálna platforma na podporu diskusie a zdieľania poznatkov medzi ľuďmi z rôznych sektorov súvisiacich s klimatickými službami. Pri veľkej účasti sa mnoho účastníkov zdržalo počas celého podujatia. Zozbierané vstupy budú neoceniteľné pri rozširovaní komunitnej siete a identifikácii skúseností, ktoré budú slúžiť ako podklad pre štandardizačné odporúčania. (Viac na climateurope2.eu)

Správa, ktorú dnes zverejnilo  Centrum pre mestskú transformáciu Svetového ekonomického  fóra , obsahuje osvedčené postupy vyvinuté priekopníckymi mestami, ktoré znižujú emisie uhlíka z projektov rozvoja miest.

Ako mestá rastú v populácii a význame, mestská výstavba bude naďalej naberať tempo. Odhaduje sa, že celosvetová podlahová plocha sa má do roku 2060 zdvojnásobiť, čo je ekvivalent výstavby New Yorku každý mesiac počas nasledujúcich 40 rokov. Správa  Znižovanie obsahu uhlíka v mestách: Deväť riešení pre ekologickejšie budovy a komunity vyzdvihuje deväť inovatívnych riešení pre všetky fázy výstavby a demolácie. (ESG News, viac na esgnews.com)

Zameraním sa na koreňové systémy sa výskumníci zameriavajú na vytváranie nových rastlín pomocou nástroja umelej inteligencie (AI) s názvom SLEAP, ktorý dokáže ukladať viac uhlíka na dlhšie obdobia. Pre túto zaujímavú novú štúdiu vedci využívajú AI na optimalizáciu prirodzenej schopnosti rastlín čerpať oxid uhličitý z atmosféry, čo je zásadný krok v boji proti klimatickým zmenám a pri obmedzovaní globálneho nárastu teploty. (Eric Ralls, viac na earth.com)

Uhlíkovo neutrálna aktivita je taká, ktorá má nulovú uhlíkovú stopu.

Uhlíková „stopa“ je spôsob, ako opísať, aké množstvo skleníkových plynov sa pridalo do atmosféry v dôsledku nejakej činnosti, merané ako ekvivalentné množstvo oxidu uhličitého (CO ₂ e). Napríklad uhlíková stopa niekoho, kto jazdí do práce autom na benzín, bude väčšia ako u niekoho, kto používa autobus na prejdenie rovnakej vzdialenosti, pretože vodič auta je zodpovedný za viac emisií CO ₂ e ako ten, kto autobusom dochádza.

Uhlíkovo neutrálna aktivita je taká, ktorá má nulovú uhlíkovú stopu. Niektoré činnosti, ktoré produkujú veľa skleníkových plynov, sú niekedy spojené s inými činnosťami, ktoré znižujú úroveň skleníkových plynov v atmosfére, ako je napríklad premena pôdy na pestovanie stromov. Toto je známe ako kompenzácia uhlíka a je to jeden zo spôsobov, ako možno činnosti alebo produkty prezentovať ako „uhlíkovo neutrálne“.

V niektorých prípadoch uhlíková stopa činnosti zahŕňa všetky emisie vyprodukované počas jej životného cyklu. Toto je známe ako analýza životného cyklu.  (Co2AI)